Marakéš – Casablanca – Féz. Aké je Maroko v skutočnosti?

Leto sa pomaly končilo a začínal sa môj obľúbený mesiac na dovolenky – september. Predo mnou bol týždeň dovolenky na ktorý som zatiaľ ale nemal nič naplánované. Sadol som si teda s mojim cestovateľským parťákom Patrikom za mapu a blúdili sme očami čo nás najviac zaujme. Ak neviem kam presne ísť, veľmi mi pomáha portál azair.cz, ktorý vyhľadáva letenky vo všetkých nízkonákladovkách v EU. Zadal som teda termín, východzie letiská ako Budapešť, Viedeň, Krakov, Rzesow, a v kolónke „kam“ som odškrtol – je mi jedno kam 🙂 A v tom sa tam zobrazila ponuka leteniek do Maroka. Hmm že by Afrika? O Maroku som toho už veľa čítal a počul, hlavne že je to jedna z tých najbezpečnejších arabských krajín. Netrvalo dlho a letenky z Krakova do Marakéšu boli kúpene za cca 70 eur. Do tohto mesta sa letí aj z Budapešti, či dokonca najnovšie aj z Bratislavy. Keďže sa jedna o krajinu mimo EU, nezabúdajte na pas. Keďže sme mali len 5 dni a chceli stihnúť čo najviac z tejto krajiny, naplánovali sme si spoznať Marakéš, Casablacu a Fés.

V Maroku je toho ale určite viac čo sa oplatí vidieť, či už prímorské mesto Agadir, púšť Sahara, či na severe mestečko Tanger. Snáď nabudúce.

Lietadlo nás teda už čakalo a pred nami bol 4 hodinový let. Zatiaľ čo u nás bolo už jesenné počasie, Marakéš nás privítal do teplého jasného dňa kde teplota už ráno bola okolo 20 stupňov.

Na letisku sme si zmenili peniaze, to sa dá samozrejme aj v meste s rovnakým kurzom. Aby sme mohli používať dáta pri presunoch kúpili sme si SIM kartu od miestneho operátora kde 1GB stál v prepočte 1 euro, no nekúp to 🙂. Z letiska do mesta chodí priama autobusová linka ktorá stojí pred letiskom na parkovisku, navedú vás na ňu infotabule. V meste vás vysadí na hlavnom námestí v centre, kde môžete odštartovať svoje potulky. Priznám sa, že som na začiatku nevedel čo mám očakávať, predsa len Afrika, arabský svet, bol som pripravený na drsne podmienky. No opak bol pravdou. Mesto je čisté, upravené, a hlavne od prvej chvíle som sa tam cítil bezpečne. Predsa len, Maroko je čím ďalej tým viac obľúbenou destináciou pre Európanov a tak si dávajú záležať. A ešte jedna výhoda hlavne pre Slovákov – je neskutočne lacné. Hlavné námestie Jamaa El Fna bol teda náš východiskový bod, tu vlastne začína aj trh alebo „Souk“ a staré mesto tzv. Medina. Staré mesto a trh tvorí nespočetne množstvo uličiek v ktorých sa dá ľahko stratiť, preto odporúčam využívať gps.

Nájdete tu všelijaký možný tovar, od jedla, korenín, či oblečenia až po rôzne suveníry. Buďte pripravený na dotieravých obchodníkov ktorí vám hneď budú ponúkať vyskúšať ich tovar. Samozrejme ako na každom trhu aj tu platí, že musíte zjednávať. Správny predajca vás nenechá odísť bez toho aby vám ponúkol nejakú zľavu. No ak to bude pre vás aj tak veľa, nevadí veď v stánku vedľa nájdete to iste a možno ešte lacnejšie. Niekedy teda nakúpite aj o polovicu lacnejšie, inokedy ich hrdosť nepustí a spustia vám len pár eur. Cez trh sme sa dostali až k botanickej záhrade Jardin Majorelle,

kde sme sa chvíľu skrývali pred slnkom. Záhrada je relatívne malá, no plná zelene čo vám spríjemní pohľad na inak hnedé resp. červené mesto tvorene tamojším stavebným materiálom pieskovcom. Po oddychu na lavičke pod rôznymi bambusmi a stromami sme sa vydali k najväčšej mešite v Marakéši Koutoubia.

Zaujímavosťou je, že žiadna budova v meste nemôže byť vyššia ako táto stavba. Ak ste medzitým už vyhladli či vysmädli na výber je opäť viacero možností. Čo sa týka pitného režimu využívali sme tieto tri variácie – pomarančovú šťavu, balenú čistú vodu a mätový čaj. Čerstvú, opakujem naozaj čerstvú pomarančovú šťavu robia všade v meste a jeden pohár vás vyjde na 0,50 centov až 1 euro. Myslím, že dokonca najlacnejšie sme to mali za 0,30 centov. Tie pomaranče ale chutia úplne inak ako doma a hlavne nestoja 2 a viac eur. Čo sa týka čistej vody, odporúča sa piť len balená voda, žiadna iná. Toho sme sa aj držali. No a horký mätový čaj je síce ich typickým nápojom, no pri teplote 30 stupňov sme ho veľmi nevyužili.

Čo sa týka jedla tu sme mali tiež osvedčenú zásadu, že jesť budeme tam kde je veľa ľudí. A tak sme popri chodení mestom zašli do jedného nazvime to „rýchleho bistra“ kde sme si dali hranolky, zeleninovú oblohu a kuracie mäsko. Plný tanier nás stál asi 2 eura na osobu. Tak sme si pre istotu naložili ešte raz. Samozrejmosťou sú aj rôzne domáce reštaurácie kde jedlo stoji okolo 4-6 eur, takže stále je to skvelé. Deň sa chýlil ku koncu a nám zostávala už len jedna povinnosť, vystúpiť na Grand Terrasse Du Cafe Glacier. Jedna sa o reštauráciu a kaviareň na hlavnom námestí z ktorej hornej terasy je asi najlepší výhľad na námestie. Vstupné predstavuje kúpa nejakého nápoja no následne tam môžete stráviť aj hodinu. My sme tam zašli keď zapadalo slnko a námestie sa začalo transformovať na živý organizmus s rôznymi umelcami a stánkami s jedlom. Jednoznačne úchvatný pohľad.

Večer sme už do uličiek samozrejme nešli a zostali sme iba na námestí asi do 11tej hodiny, motaním sa medzi umelcami a stánkami. Dajte si však pozor, nič nie je zadarmo, takže každé pohladenie opičky, pozeranie na kobru ako sa vlni v tónoch píšťalky, či sledovanie hadieho muža je za poplatok ktorý od vás budú miestny dotieravo vyberať. Keďže sme chceli zažiť pravú miestnu kultúru tak aj ubytovanie sme mali lokálne a to v Riad-och.

Sú to domy ktoré sú prerobene na ubytovacie zariadenia. Majú svoje vnútorné átrium a izbičky. Na booking-u ich nájdete veľa a všelijaké, ceny sú prijateľné, od cca 10 eur na noc, závysí od luxusu. Len sa nezľaknite ako mi keď vás o 4tej ráno s východom slnka zobudí z ampliónu miestnej mešity ranná modlitba 😀 na tretí deň sme si už na to zvykli.

Ráno sadáme do taxíku a štartujeme na vlakovú stanicu smer Casablanca. Ešte k taxíku, stále si pred jazdou dohodnite cenu, opäť platí zjednávanie. Miestny nezapínajú taxameter, prečo to robia sme pochopili až neskôr. Vlaková stanica je moderná a krásna, nie je problém sa dorozumieť anglicky aj keď väčšinou uprednostňujú francúzštinu keďže to bola francúzska kolónia z minulosti. Do Casablancy sú to asi 3 hodiny vlakom, takže dospávame a sledujeme krajinu. Keďže nás čas nepustí na prehliadku mesta mame vyhradene len jedno poobedie a tak vyrážame z ubytovania pri prístave, čo je v podstate širšie centrum smerom k najväčšej mešite Hassan II, ktorá sa nachádza pri pobreží. Je to jedna z najkrajších a najväčších mešít na svete a tuším tretie najdôležitejšie miesto pre moslimov.

Opäť taxi – smer Anfaplace shopping center, nie preto že by sme chceli nakupovať no pri obchodnom centre je pláž s promenádou. Aj keď mestské pláže nebývajú zväčša pekné, táto bola skvelá. Možno to dotvárala aj ta atmosféra a pomaly zapadajúce slnko, no niet nad pocit keď sa vám nohy zabárajú do piesku a obmýva ich oceán.

V Casablance nájdete ale aj omnoho viac, je tu taktiež blší trh ako v každom marockom meste, rôzne boulevardy či parky. Casablanca je oproti Marakéšu podstatne modernejšie mesto no aj viac špinavšia. Z Casablancy teda len toľko, opäť ubytovanie a ráno opäť presun do mesta Fés, čo znamená ďalšie približne 3 hodiny vlakom.

Mesto Fés sme si vybrali hlavne preto, pretože sa jedná o jedno z najstarších miest v Maroku a ktorého staré mesto Medina je zapísaná v zozname UNESCO.

Mesto sa preslávilo a vlastne doteraz je známe svojím jedinečným kožiarenským priemyslom. Všetky kože napr. z ťavy, kravy alebo býka sa spracúvajú ručne ešte starým spôsobom. Mesto Fés sa skladá z novej a starej časti ktoré sú však vzdialené od seba asi 3 km. Dopracovať sa k tejto atrakcií znamenalo prejsť do starej časti, kde sme mali aj ubytovanie a opäť prejsť blším trhom kde vás budú lákať miestny na výrobky z týchto koží, rôzne peňaženky, tašky, kabelky. Treba ale uznať, že rozdiel je naozaj poznať, no aj cena je značná. Jedna nepríjemná skúsenosť bola keď za nami išiel predavač s kabelkami asi 3 ulice a nedal sa odbiť. No napokon ho to prestalo baviť. Treba naozaj vedieť kde je hranica vyjednávania lebo ak budete veľmi špekulovať a oberiete o čas tak vás len tak už nepustí. Každopádne najlepšie je si pozrieť spracovanie koží z okolitých terás na ktoré vás budú pozývať miestny. Každý bude hovoriť že práve ten jeho výhľad je najlepší a zadarmo. No ako vieme, nič nie je zadarmo. My sme sa pridali tajne k skupinke tuším Francúzov a musím povedať, že naozaj tá jeho terasa mala najlepší výhľad.

Tamojší „sprievodca/predavač“ nám porozprával čo to o histórií a samotnej výrobe no a na záver pri vychádzaní si nezabudol vypýtať „dobrovoľný“ príspevok ktorý bol ale iba 1 euro 👍 keďže sa nám už nechcelo blúdiť uličkami blšieho trhu tak pri prvej príležitosti sme si zobrali taxi späť do mesta. Tu nás čakalo prekvapenie keď pán taxikár zapol taxameter a po prejdení asi 10km sme platili asi 0,80 centov. Pričom za oveľa kratšiu trasu v Marakéši či Casablance to bolo zo 3-4 eura. Rázom sme pochopili prečo si ich taxikári neradi zapínajú, no donútiť šoféra si ho zapnúť sa nedá pri každom. Takže raz máte šťastie a idete lacno a inokedy trochu drahšie. Keďže nám Fés nepripadal ako ideálne miesto na večerné túlanie sa po uličkách radšej sme strávili večer pri mätovom čaji na hornej terase ubytovania kde sme mali výhľad na celé staré mesto. Ráno nás tam už čakali skvelé kontinentálne raňajky

a plný sily sme sa vybrali na dlhú cca 7 hodinovú cestu vlakom späť do Marakéša kde sme strávili posledný večer na hlavnom námestí a nasávali okolitú atmosféru. Pri odletoch späť odporúčam byť na letisku skôr ako ste zvyknutý pretože výstupná procedúra je dlhšia. Mi sme prešli cez asi 6 postupných kontrol kým sme sa dostali k nášmu gate-u. Náš 5 dňový trip Marokom bol teda na konci, plný nových zážitkov a s odhodlaním, že: Raz sa tu ešte určite vrátim.

Na záver ešte pár rád:

• Pri prílete a colnej kontrole si musíte vypísať papierik s vašimi údajmi a kde sa budete zdržiavať, taktiež názov ubytovania. To iste aj pri odlete.

• Pri odlete si zmeňte späť marockú menu za eura, inak neprejdete kontrolou. Dovolené je iba malé množstvo hotovosti, par mincí.

• My sme mali zásadu chodiť po uličkách kde sú aspoň nejaký turisti, byť v úzkej uličke iba sám medzi miestnymi asi nikto nechce.

• Pozor na fotografovanie a natáčanie predavačov, umelcov, či zvierat budú od vás chcieť za to príspevok

• Miestny obyvatelia sú však milý a čo i len malé prepitné im spraví veľkú radosť

• Naše ubytovania boli cez booking a to: Riad Azzalia, Hotel Les Saisons a Riad Dar Iline