Po niekoľkých rokoch som sa vybral na poznávací zájazd cez cestovnú kanceláriu a dokonca autobusom. Jednalo sa o zájazd do Toskánska spojený s ochutnávkou vín. Zo začiatku som bol trochu skeptický, nemám veľmi rád skupinové prehliadky, čakať na ostatných a pod. častokrát sa radšej odpojím a objavím miesta, ktoré by som inak asi nevidel. Taktiež cesta autobusom 10-12 hodín ufff, už len tá predstava. Ako to vyzeralo a dopadlo si prečítaj nižšie.
Dnešný prvý deň v regióne Toskánsko začal ranným spoznávaním miesta Siena.
Ako prvý z autobusu som vykročil tou správnou nohou a nechal sa zo začiatku viesť sprievodcom po meste. Keďže do mesta je autám vstup zakázaný, s odstavného parkoviska sme sa prešli až do centra. Je to však iba kúsok. Podľa legendy, tunajšie mestá postavili bratia, ktorí prišli na bielom a čiernom koni.
Preto v blízkom okolí sú kostolíky a katedrály postavené z dvojfarebného kameňa. Taktiež v celej Siene si môžete všimnúť sochy pripomínajúce týchto bratov. Prehliadka mesta začala najstaršou bankou na svete Monte dei Paschi di Siena. Skúste si bez google tipnúť rok založenia? …. je to 1472 a stále funguje.
Následne sme prešli k hlavnému námestiu Piazza del Campo, ktoré sa zvažuje k stredu a dostáva tak jedinečný tvar pripomínajúci mušľu. Každoročne sa tu konajú aj nebezpečné preteky na koňoch.
Pár minút na fotky, svojky, panorámy a ide sa ďalej k Battiserio San Giovanni, kostolíku zo 14. storočia. Vedľa neho vedú dláždené schody hore k ďalšej pamiatke, tunajšej Katedrále. Z vonku je naozaj nádherná a oplatí si zaplatiť 15€ za lístok do jej vnútra a aj na vrch susednej veže odkiaľ uvidíte celú Sienu.
Posledná zastávka v meste bola bazilika San Domenico, ktorá je síce majestátna, no z vnútra relatívne prázdna, škoda. Keďže centrum nie je veľmi rozťahané, všetko hlavné sa dá stihnúť za pol dňa aj rýchlou kávičkou, klasicky taliansky, na stojáka. Na poobedie sme sa ešte presunuli do susedného San Gimignano. Maličké mestečko, ktorému sa pre jeho vežičky hovorí „Toskánky Manhattan“. Kedysi bolo v meste oveľa viac veží, cez 30, avšak dnes sa zachovalo už iba 14. Vstupnou bránou vkročíme do mesta, ktoré je skoro celé z kameňa, ako domy tak chodníky, typické historické. V meste odporúčam navštíviť zmrzlinu Gelateria Dondoli, ktorá vyhrala niekoľkokrát ocenenie – najlepšia zmrzlina na svete.
Cez centrum mesta prejdete v podstate po jednej hlavnej ulici, ktorá Vás na konci dovedie k peknému výhľadu na okolie. Ak si chcete ale pozrieť mesto z vrchu tak sa zastavte cestou pri Torre Salvucci Maggiore a za 9€ môžete vyšliapať na susednú vežu, z ktorej je výhľad na všetky strany. Môžete tak zrátať či je naozaj v meste 14 veží.
Ďalší deň sa po raňajkách presúvame do blízkeho mesta Montepulciano, ktoré bolo vystavané na kopci z dôvodu ochrany obyvateľov pred nájazdmi Germánov. Centrum mestečka je maličké, tvorí ho námestie a pár uličiek hore a dolu kopcom.
Miestnou špecialitou je červené víno – Nobile di Montepulciano, ktoré sa pestuje len v tejto oblasti a vyhralo niekoľko ocenení vo svete. Taktiež sa tu vyrába aj známy syr Pecorino.
Po ochutnávke miestnych vín a syrov v jednej z pivničiek sa presúvame do ďalšieho mestečka Pienza. Centrum je obohnané hradbami a preto je prechádzka popri nich veľmi prijemná. Na námestí sa nachádza miestna katedrála, následne sa už len motáme po uličkách. Viaceré sú ozdobené kvetináčmi čo ešte viac zvýrazňuje jej historický nádych.
Posledný deň v Toskánsku, to sú posledné ochutnávky vín a posledné návštevy tunajších dediniek. Doobeda, cestou do mestečka Montalcino sme sa zastavili v kláštore Abbazia di Monte Olivetro Maggiore.
Už niekoľko desaťročí tu žijú mnísi a aj keď som ani jedného nevidel tak okolie a aj vnútro kláštora je krásne. Vo vnútri ho tvoria zachovalé fresky zobrazujúce výjavy zo starého aj nového zákona. Na rad prišla návšteva vinárstva Cantinia di Montalcino. Moderný vinársky závod, ktorý aj keď sám nevlastní žiadne vinice, vyrába jedno z najlepších lokálnych vín – Brunelo di Montalcino.
Prísne pravidlá výroby, dozrievania a skladovania mu len dodávajú na exkluzivite a vo svete tak dostáva jedno ocenenie za druhým. Ja by som udelil cenu aj blízkemu mestečku Montalcino, ktoré svojou polohou medzi vinicami a kamennými uličkami vyzerá priam rozprávkovo.
Staré kostolíky, úzke dláždené uličky a na vrchu mesta hradná pevnosť na obranu mesta z ktorej skvelý výhľad na okolitú krajinu. Z priľahlej reštaurácie sa dá za 4€ dostať aj na poschodie hradu ak chcete mať fotky z ešte väčšej výšky). Rozhodne stojí za návštevu.
Pri zapadajúcom slnku ponad kopce s vinicami prebehla ešte rýchla zastávka v kláštore Sant Antimo. Aj dnes ho taktiež obývajú mnísi, no opäť žiaden naživo. Síce jednoduchý kláštor, no zasadený do krásnej krajiny, kde všade na vôkol sú olivovníky a vinice – Toskánsko ako z obrázku.
Toľko z posledného môjho tripu v roku 2019, Siena a Montalcino boli u mňa TOP, avšak je tu toho samozrejme veľa čo sa dá vidieť a kde sa pomotať. Pekné uličky, vinice, dedinky, kostolíky, kláštory, ochutnávky, prehliadky, atď. atď.
Celkovo bol teda zájazd opäť s cestovkou prijemná zmena. Žiaden stres pri hľadaní ubytovania, dopravy, presunov, stravovania. Všetko zabezpečené a vy si tak môžete naplno užívať okolitú krajinu. Určite fajn zmena po rokoch.
Lipom svetom 