Na jar alebo na jeseň, keď je premenlivé počasie je ťažko vybrať tú správnu destináciu. Nikomu sa určite nechce chodiť v daždi po meste, a nosiť so sebou dáždniky a pršiplášte tiež nie je komfortné. Preto keď sa doma nudíš a predpoveď ukazuje dážď tak choď do Bologne. V tomto meste nikdy nezmokneš, aj keby sa tu čerti hnali. Ulice mesta tvoria totižto kryté arkády s celkovou dĺžkou cez 38km! Vedú po všetkých hlavných uliciach, v podstate v celom centre. Perfektný zlepšovák, škoda že nie sú v každom meste.
Ako sa dostať do mesta?
Letisko v meste je celkom šikovné a výborne vás nasmeruje na cestu do mesta. Využiť môžete shuttle bus, mhd alebo vlak. Samozrejme MHD je najpomalšia ale aj najlacnejšia. Niekde na pomedzi je shuttle bus. Ja som však využil pre rýchlosť a krátkosť času vlak. Z príletovej haly stačí sledovať nápis „Marconi express“. Lístky sa dajú kúpiť v automatoch ale aj online a stoja 8€ jednosmerne. Táto jednokoľajka je obsluhovaná automatickým vlakom, ktorý chodí každých cca 15 min. Vlak vás dovedie až priamo na hlavnú stanicu.
Čo vidieť v Bologni?
Z hlavnej stanice vedie dlhá hlavná ulica „Via dell Indipendenza“ až do srdca centra.
- Námestie Piazza Maggiore. Na tomto hlavnom námestí sa nachádza známa Neptúnova fontána. Legenda hovorí, že sochár chcel z Neptúna vytesať dokonalé mužské proporcie, , však objednávateľ bol natoľko zahanbený, že mu prikázal zmenšiť mu genitálie. Sochár sa však nedal a pomocou očného klamu to zahral „k spokojnosti“. Je potrebné sa postaviť na prvý schodík od jej chrbta.
- Bazilika Di san Petronio – popri jej stavaní sa v meste vyskytli dôležitejšie projekty. Preto ju pozastavili, neskôr na dostavanie z pôvodného materiálu už neboli peniaze a preto je dnes dvojfarebná, každopádne zaujímavá.
- Univerzita – prvá a najstaršia univerzita na svete. Celý komplex univerzity je veľký, tvoria ho samozrejme knižnice, študovne, auly, fakulty atď. Práve aj vďaka tejto škole je v meste veľa mladých, ktorí mestu dodávajú energiu. Do samotnej školy či fakulty sa asi nedostanete, väčšinou je vstup cez prístupovú kartu. Mne sa však podarilo dostať do jednej budovy k aulám a knižniciam, stačilo sa tváriť že som študent.
- Finestrella di Via Piella – jedno z najinstragramovanejších miest. Ide o nenápadne okienko v stene za ktorým je pohľad na kanál s vodou. Na minútu si tak pripadáte ako v Benátkach.
- Le Due Torri – dve veže – jeden zo symbolov mesta. Ide o nižšiu a vyššiu tehlovú vežu. Tá nižšia je uzavretá pretože sa nakláňa podobne ako veža v Pise. Do vyššej stojí vstup 5€ a je potrebné si ho zakúpiť iba online, vopred a na presný čas. Inak vás tam nepustia. Kvôli výhľadu z výšky 97m sa to však určite oplatí. Ešte dodám, že je to najvyššia veža na svete a stojí takto už cez 900 rokov!
Čo ochutnať v Bologni?
- Bolonské špagety – bohužiaľ neexistujú. Žiadna fazuľa v paradajkovom pretlaku sa nekoná. Všade v meste si môžeš objednať jedine Tagliatelle alla Bolognese, čo sú cestoviny s mletým mäsovým ragú, chutia samozrejme skvele.
- Koláčiky – milión maličkých chuťoviek ťa čaká v celom meste a na každom rohu. Do Bologne rozhodne nechoď pokiaľ si na diéte. Hlavne v cukrárni „Gamberini Cafe Pasticceria“ je každý koláčik ako umelecké dielo a najedia sa aj oči.
- La piadineria – ak chcete ochutnať miestny street food, tak si dajte na Via Calzolerie placku (podobnú ako na kebab) s čerstvým prosciuttom a domácim typický syrom Squacquerone, ktorý sa podobá mozzarelle. Výborný snack.
Bologna je stvorená pre city break, 2 dni ale bohate stačia na centrum a prechádzky po uličkách. Ak máte viac času tak určite choďte do okolia, napr. do Modeny či Florencie. Veľká výhoda Bologni je, že v uliciach sú arkády, ktoré chránia jednak v lete pred slnkom a v zime pred dažďom. Takže Bologna za každého počasia palec hore.
Lipom svetom 