Prečo navštíviť Slovenský raj
V dnešnej uponáhľanej dobe sa často stáva, že prehliadame krásne miesta priamo okolo nás. Namiesto toho hľadáme zážitky za hranicami, aj keď mnohé z nich máme doslova na dosah ruky. Presne tak je to podľa mňa aj s národným parkom Slovenský raj, ktorý ponúka divokú prírodu, rokliny, vodopády a zážitky, aké inde na Slovensku len ťažko nájdete.
Napriek tomu ho veľa turistov obchádza a smeruje radšej do Tatier. Presne to bol aj môj prípad. Roky som cestoval okolo a pokračoval ďalej na sever. Lenže stačilo už. Moje posledné výlety smerovali práve sem a našiel som presne to, čo som celý čas hľadal.
Preto ti prinášam súhrn všetkých túr v Slovenskom raji, ktoré som zatiaľ absolvoval. Možno ťa inšpirujú a zistíš, že jeden z najkrajších slovenských národných parkov máme priamo doma.
Prielom Hornádu
Prielom Hornádu patrí medzi najobľúbenejšie túry v Slovenskom raji. Ja som vyrážal z Podlesku po modrej značke. Dá sa ísť aj po žltej, tá však vedie viac cez les a lúky, zatiaľ čo modrá kopíruje rieku a ponúka krajšie výhľady.
Väčšina trasy vedie kaňonom rieky Hornád po pomerne rovinatom teréne. Menšie stúpania a klesania prekonáte pomocou stúpačiek a rebríkov. Nejde však o nič extrémne náročné. Počas túry som stretol dokonca rodiny s deťmi aj psov, hoci osobne by som ich sem asi nebral.
Trasa príjemne ubieha a je len na vás, kde ju ukončíte. Ja som si odskočil ešte na Tomášovský výhľad, čo predstavovalo približne 30-minútovú zachádzku. Pokračovať sa dá aj smerom na Čingov.
Naspať sa môžete vrátiť rovnakou trasou alebo zvoliť žltú značku. Mne celá túra vrátane Tomášovského výhľadu zabrala približne 7 hodín a hodinky ukázali viac než 30 000 krokov. Ide teda o poctivú celodennú turistiku.
Roklina Piecky
Roklina Piecky patrí medzi najobľúbenejšie turistické trasy v Slovenskom raji. Hoci sa tu počas víkendov a letnej sezóny zvyknú tvoriť rady na rebríky, počas pracovného týždňa som takmer nestretol živú dušu. Len ja, divoká príroda a dokonca aj kamzíky.
Trasa začína v lokalite Podlesok – Píla a vedie po žltej turistickej značke. Prvá časť túry je pomerne nenáročná a vedie priamo korytom potoka, pričom niekoľkokrát prechádzate z jedného brehu na druhý. Ak sa sem vyberiete po daždi alebo počas leta, náhradné ponožky sa určite zídu.
Jedným z hlavných lákadiel rokliny je Veľký vodopád, pri ktorom vás čaká aj ikonický 13-metrový rebrík. Práve táto časť patrí medzi najfotogenickejšie miesta celej trasy. Po jeho zdolaní nasleduje typická „rajská klasika“ v podobe rebríkov, stúpačiek a občasných reťazí.
V zimných mesiacoch je potrebné zvýšiť opatrnosť, pretože drevené rebríky nemusia byť vždy zabezpečené reťazami. Pred záverom vás ešte preverí dvojica kovových rebríkov a následne už len krátke stúpanie na koniec rokliny.
Z rázcestia sa môžete vrátiť späť do Podleska alebo pokračovať po zelenej, modrej a následne červenej značke späť do Píly. Osobne považujem druhú možnosť za zaujímavejšiu.
Prechod roklinou Piecky v Slovenskom raji trvá približne 4 až 5 hodín, v závislosti od počtu prestávok a zvoleného okruhu.
Suchá Belá v zime
Už dlhší čas som premýšľal nad návštevou zimného Slovenského raja, no vždy som mal rešpekt zo zľadovatených rebríkov a stúpačiek. Nakoniec som si však potreboval vyvetrať hlavu a povedal som si, že to skúsim. Veď zima aj tak nebola práve ukážková.
Na Slovenskom raji mám rád najmä tri veci: málo ľudí, divokú prírodu a okružné túry. Suchú Belú som absolvoval už v lete 2018, takže som mal s čím porovnávať. V zime sa navyše nevyberá vstupné a nemusíte čakať v zástupoch pred rebríkmi. Počas celej túry som stretol asi deväť ľudí.
Trasa nebola výrazne náročnejšia ako v lete, keďže snehu a ľadu bolo minimum. Opatrnosť však určite netreba podceňovať, najmä na drevených rebríkoch, kde sa miestami držal ľad a sneh.
Výstup mi aj s fotením a prestávkami trval približne 2 hodiny. Návrat klesajúcim terénom zabral ešte niečo vyše hodiny. Celkovo som nachodil približne 10 kilometrov, spravil viac ako 14 000 krokov a spálil okolo 1 100 kalórií.
Veľká Knola
„Na Tri krále o krok dále.“ Tak nejako som ukončil môj predĺžený víkend. Posledná túra tentoraz smerovala do Slovenského raja. Keďže som mal rešpekt pred zamrznutými rebríkmi a tiesňavami, vybral som si vrchol Veľká Knola.
Auto som nechal na sedle Grajnár a pokračoval po modrej značke najskôr na Malú Knolu. Pokojným tempom je to približne 30 až 40 minút chôdze. V zime tu stretnete aj množstvo bežkárov. Prevýšenie nie je výrazné, takže ide o príjemnú prechádzku vhodnú prakticky pre každého. Odmenou sú pekné výhľady na okolité kopce a Spišskú Novú Ves.
Na Malej Knole sa značka mení na žltú a pokračuje sa ďalších približne 30 minút na Veľkú Knolu. Postupne sa dostanete do tichého zasneženého lesa, kde človek stretne viac stôp zvierat než turistov. Na vrchole sa nachádzajú lavičky aj menšia čistinka vhodná na oddych či malú desiatu.
V diaľke sa vyníma ďalší výrazný vrchol a ak si nie ste istí, o ktorý kopec ide, pomôže vám smerová tabuľa. V mojom prípade to bola Kráľova hoľa. Práve takéto miesta mi pripomenuli, že Slovenský raj nie sú len rebríky, vodopády a rokliny. Nájdete tu aj nenáročné horské túry, krásne výhľady a prekvapivo pokojné zákutia. Proste naše rôznorodé Slovensko.
Veľký Sokol
Ak ťa už nebaví potiť sa na horúcom slnku, zmeň prostredie a zaži niečo úplne iné. Ja som sa tentoraz vybral preskúmať tiesňavu Veľký Sokol v Slovenskom raji, ktorá patrí medzi najdivokejšie a najmenej navštevované rokliny národného parku.
Auto som zaparkoval na parkovisku Hrabušice – Píla, kde sa platí 4,50 € na celý deň. Odtiaľ som pokračoval po zelenej turistickej značke. Trasa od začiatku vedie popri potoku a príjemne ukrytá v lese.
Približne po 20 minútach sa dostanete k rázcestiu Sokol horáreň, odkiaľ pokračujete po žltej značke smerom na Glackú cestu. Väčšina trasy vedie lesom a spočiatku je pomerne nenáročná. Do samotnej tiesňavy sa dostanete asi po hodine chôdze.
Práve tu začína pravý Slovenský raj. Čakajú vás mostíky z kmeňov stromov, drevené rebríky, kovové stúpačky a niekoľko technicky zaujímavých úsekov. Kovové rebríky sú síce iba dva, no oba vedú tesne popri vodopádoch, takže o adrenalín rozhodne nie je núdza.
Po zdolaní najnáročnejších úsekov sa lesom dostanete na vrchol Glackej cesty. Mne výstup trval pohodovým tempom približne dve hodiny.
Keďže väčšina roklín v Slovenskom raji je jednosmerná, aj z tiesňavy Veľký Sokol sa vraciate inou trasou. Naspäť vedie červená značka smerom na Sokol horáreň. Cesta je síce nenáročná, no miestami sa môže zdať nekonečná.
Celý okruh mi zabral približne 5 až 5,5 hodiny, takže ide o ideálnu poldennú túru v Slovenskom raji.
Praktický tip: Nezabudni si pribaliť náhradné ponožky. Ja som ich tentoraz nechal doma a veru som to počas túry oľutoval.
Zejmarská roklina
Do Zejmarskej rokliny sa na rozdiel od väčšiny roklín Slovenského raja vstupuje z južnej strany, konkrétne z obce Dedinky. Zaparkovať môžete priamo pri Palcmanskej Maši, ktorá je najväčšou vodnou nádržou v Slovenskom raji a obľúbeným miestom na letné kúpanie.
Dedinky patria medzi najvýznamnejšie turistické centrá regiónu. V zime lákajú lyžiarov a v lete turistov, ktorí odtiaľ vyrážajú na viaceré trasy Slovenského raja.
Moja trasa začína pri turistickom smerovníku v centre obce. Odtiaľ pokračujem po červenej značke popri Palcmanskej Maši. Po niekoľkých minútach míňam hotel nachádzajúci sa pri brehu vodnej nádrže, kde sa oddeľuje zelená a červená turistická značka. Pokračujem ďalej po červenej.
Po približne 30 minútach mierneho stúpania sa dostávam k vstupu do Zejmarskej rokliny, kde sa trasa napája na modrú značku. Roklina je pomerne krátka, no veľmi malebná. Takmer okamžite vás obklopia skalné steny, les a divoká príroda. Postupne sa vstupuje do riečiska a stúpaním sa dostávate k Nálepkovým vodopádom.
Najatraktívnejšou časťou trasy je výstup popri vodopádoch pomocou sústavy rebríkov, stúpačiek a technických zabezpečení. Po prekonaní najväčšieho prevýšenia sa chodník napojí na pohodlný lesný terén vedúci k vyvieračke a následne na planinu Geravy. Nachádza sa tu aj horná stanica lanovky, ktorá je mimo prevádzky od roku 2009.
Návrat vedie po zelenej turistickej značke smerom späť do Dediniek. Chodník viackrát križuje trasu bývalej lanovky a následne schádza až do centra obce.
Celkovo ide o jednu z kratších trás v Slovenskom raji. Výstup k planine Geravy trvá približne hodinu, zostup späť do Dediniek asi 30 až 40 minút. Ak hľadáte nenáročnú trasu s rebríkmi, vodopádmi a krásnou prírodou, Zejmarská roklina je výbornou voľbou aj na poldenný výlet.
Tomášovský výhľad
Tomášovský výhľad asi netreba veľmi predstavovať. Patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie miesta v Slovenskom raji. Jeho veľkou výhodou je, že sa sem dá dostať z viacerých strán a trasa je vhodná pre takmer každého, od rodín s deťmi až po skúsených turistov. Zároveň ide o jedno z mála vyhliadkových miest v Slovenskom raji, odkiaľ pri dobrej viditeľnosti uvidíte aj Vysoké Tatry.
Asi najjednoduchšia trasa vedie zo Spišských Tomášoviec po zelenej značke. Auto môžete nechať na parkovisku nad obcou a následne pokračovať cez lúky a les priamo k vyhliadke. Celá cesta zaberie približne 30 minút.
Ak si chcete túru trochu predĺžiť, môžete vyraziť z Čingova, opäť po zelenej značke. Trasa je o niečo dlhšia, ale podľa mňa aj krajšia.
Treťou možnosťou je odbočka z modrej turistickej trasy vedúcej Prielomom Hornádu. Odbočka sa nachádza pri rázcestí Biely Potok a na Tomášovský výhľad počítajte ešte približne 30 až 40 minút stúpania.
Práve táto tretia možnosť je síce fyzicky najnáročnejšia, no zároveň aj najkrajšia. Záleží teda len na tom, koľko času máte a aký typ túry preferujete.
Havrania skala
Havrania skala patrí medzi najvýznamnejšie vyhliadkové vrchy Slovenského raja. Napriek tomu, že sa nachádza priamo v srdci národného parku, dostať sa na ňu nie je príliš náročné. Začiatok trasy je pohodový a nenáročný, no neskôr sa už pri strmšom stúpaní trochu zapotíte.
Ak si chcete počas výstupu oddýchnuť, môžete sa zastaviť pri Občasnom prameni, ktorý patrí medzi zaujímavosti tejto oblasti. Odmenou za výstup sú krásne výhľady na okolitú krajinu Slovenského raja. Toto je presne typ miesta, kde sa oplatí na chvíľu zastaviť a len si vychutnať ticho a výhľady.
V masíve Havranej skaly sa nachádza aj niekoľko menších jaskýň a územím vedie náučný chodník začínajúci v Dedinkách. Obľúbeným východiskovým bodom je obec Stratená, odkiaľ je to na vrchol približne 3,5 km.
Dlhé roky som Slovenský raj iba obchádzal a smeroval ďalej do Tatier. Dnes môžem povedať, že to bola chyba. Rokliny, rebríky, výhľady aj menej známe vrcholy mi ukázali úplne inú tvár Slovenska. Či už si vyberiete Suchú Belú, Prielom Hornádu, Tomášovský výhľad alebo niektorú z ďalších trás, pravdepodobne odídete s rovnakým pocitom ako ja. Že Slovenský raj patrí medzi najkrajšie turistické oblasti na Slovensku a rozhodne stojí za viac než jednu návštevu.
Často kladené otázky o Slovenskom raji
Aká je najkrajšia túra v Slovenskom raji?
Za jednu z najkrajších túr v Slovenskom raji je považovaná Suchá Belá. Veľkej obľube sa však tešia aj Prielom Hornádu, Roklina Piecky a tiesňava Veľký Sokol.
Kedy je najlepší čas na návštevu Slovenského raja?
Slovenský raj je krásny počas celého roka. Najväčší počet turistov prichádza počas leta, no jar a jeseň ponúkajú príjemnejšie teploty a menej ľudí na trasách.
Potrebujem do Slovenského raja špeciálnu výbavu?
Na väčšinu trás postačí kvalitná turistická obuv a dostatok vody. Pri prechode roklinami sa zídu aj náhradné ponožky, pretože viackrát prechádzate popri vode alebo cez potoky.
Sú rokliny v Slovenskom raji vhodné pre deti?
Závisí od konkrétnej trasy a skúseností dieťaťa. Niektoré úseky obsahujú vysoké rebríky, stúpačky a exponovanejšie miesta, preto treba zvážiť náročnosť jednotlivých túr.
Koľko dní si vyhradiť na Slovenský raj?
Na najznámejšie trasy odporúčam minimálne 2 až 3 dni. Ak chcete prejsť viac roklín a vyhliadok, pokojne si vyhraďte celý predĺžený víkend.
Kde sa začína väčšina túr v Slovenskom raji?
Najčastejšími východiskovými bodmi sú Podlesok, Hrabušice-Píla, Čingov a Dedinky.