Sevilla – Ak Flamenco, tak jedine tu!

Môj výlet južným Španielskom teda pokračuje ďalej a presúvam sa z Malagy do metropoly Andalúzie – Sevilly.

Spojenie je jednoduché, tieto mestá totiž spája priame železničné spojenie a rýchlovlakom ste tam „co by dup“ . Dostať sa zo stanice do samotného jadra mesta nebolo nikdy jednoduchšie. Stačí hneď pred stanicou nastúpiť na električku č.T1, ktorá vás prevedie celým centrom. Aj keď vlastne sa už v centre nachádzate, pretože Sevilla má tak veľké „centrum mesta“, že to predstavuje v podstate celú oblasť a nie len pár uličiek v jej jadre. Každopádne som mal na Sevillu bohužiaľ iba dva dni takže moja povinná jazda obsahovala hlavne tie najznámejšie pamiatky. Centrom samozrejme dominuje obrovská a zároveň aj najväčšia katedrála na svete.

Je naozaj impozantná, ak chcete nazrieť dnu tak vchodom z bočnej strany. Vo vnútri sa nachádzajú korunovačné klenoty, obrovský orgán a veľa ďalšieho. Na jej opačnej strane je vysoká veža La Giralda,

ktorá ponúka výhľad na mesto z každej strany. Treba si len vyšliapať asi milión schodov. Priznám sa, že ale môj pravý dôvod návštevy tohto mesta neboli pamiatky ba ani futbal. Pravým dôvodom bolo vidieť tancovať flamenco priamo na ulici. To sa mi podarilo hneď v prvý večer.

Keď sa ulice zaplnia mladými aj staršími skoro na každom rohu stretnete nejakého umelca. Niekto spieva, niekto hrá a niekto tancuje. Čo iné ako divoké flamenco. Samozrejme, že to nestačilo, a preto som si zašiel aj na oficiálne predstavenie k profesionálom.

Váhal som či si nesadnem do prvej rady, no spravil som dobre, že nie. Pot z tanečného výkonu prskal na tých vpredu, zatiaľ čo ja som bol v bezpečí opodiaľ. Ani to však neprekážalo a na konci si vyslúžili búrlivé ovácie. Bravo!

Ďalšie ráno začalo typicky slovensky – rožky a šalát, prípadne pomazánka, pri brehu rieky Guadalquivir,

ktorá pretína mesto na jeho „starú“ a „novú“ časť. Popri rieke sa tiahne promenáda, ktorou som pokračoval k Plaza de Toros de la Maestranza de Caballeria de Sevilla, ako znie jej celé meno.

Áno, aj v tomto meste sa nachádza býčia aréna a jedná sa o jednu z najznámejších v Španielsku s kapacitou až 12000 ľudí, čo však momentálne už samozrejme nestačí. Vo vnútri si môžete pozrieť múzeum či zakúpiť suveníry. Pokračujem promenádou až k „Oro“ teda k „Oku“,

strážnej veži ktorá kontrolovala vstup do mesta. Ešte kúsok prejdem a už vidím zeleň a stromy a chládok kde si oddýchnem. Sedím na lavičke v parku Márie Luisy a predo mnou sa otvára Plaza de Espana, čiže Španielske námestie. Na tomto námestí boli vítaní králi. Každé významné mesto v španielsku tu má svoje miesto, kde sedel jeho zástupca pri stretnutí panovníkov. Námestie v tvare polmesiaca lemuje umelý vodný kanál po ktorom sa môžete člnkovať požičanou loďkou. Bezpochyby jedno z najkrajších námestí.

A tie farebné kachličky. Ak ste si doteraz nevšimli tak v celej Andalúzií dominujú kachličky. V Seville ich nájdete ako názvy ulíc, na lavičkách, proste všade a vyzerá to skvelo. Za návštevu ešte stojí architektonické dielo Setas de Sevilla na námestí La Encarnación. Zbadáte drevenú konštrukciu dlhú 150 metrov a vysokú 26 metrov, ktorá je ďalším unikátom vo svete. Zakúpiť sa dá aj lístok na jej strechu. Viac som toho z mojej Sevilly nestihol, no aj tu ma, podobne ako v Malage úplnou náhodou milo prekvapilo keď som vracajúc sa na hotel „pristihol“ mladých ale aj starších ako tancujú tango len tak v parku. A to bolo skoro 11 hodín večer.

Na Slovensku niečo nevídané, no tu absolútne normálne. Po každom tanci sa partneri vystriedali, žiadne ostýchanie alebo neochota, len láska k tancu. Môj prvotný plán bol síce v meste stráviť ešte jeden deň, no naskytla sa možnosť navštíviť Býčie zápasy v neďalekom letovisku Marbella. A ako hovorí moja známa „Kedy keď nie teraz?!“ Takže „adiós“ Sevilla a „olá“ Marbella.