Najkrajšie túry v Slovenskom raji

V dnešnej unáhlenej dobe sa zvykne stávať, že prehliadame pekné veci ktoré sú okolo nás. Následne hľadáme a utekáme aj za hranice za niečim, čo vlastne máme aj doma len o tom ani nevieme. Podobne je na tom aj náš NP Slovenský raj, ktorý ponúka občas až nedotknutú divokú prírodu a zážitky, ktoré nikde inde na Slovensku nenájdete. Aj napriek tomu ho veľa turistov míňa a smeruje radšej inam. To bol aj môj prípad kedy som ho roky rokúce obchádzal a pokračoval smer Tatry. Lenže stačilo už! Preto som moje posledné výlety smeroval práve tu a našiel som presne to čo som vlastne celý čas hľadal. Preto ti prinášam súhrn všetkých mojích túr, ktoré som tu zatiaľ absolvoval. Inšpiruj sa teda aj ty a neobchádzaj ho 🙂

Prielom Hornádu

Jednou z posledných túr, ktoré som si chcel odškrtnúť bol Prielom Hornádu. Vyrážal som z Podlesku po modrej značke. Dá sa ísť aj po žltej, avšak tá vedie cez lúky a les a nie popri rieke. Tak teda moja cesta vedie kaňonom rieky, zväčša po rovinatom teréne. Ojedinele stúpania a klesania prekonávate pomocou stúpačiek a rebríkov. Ani tie nie sú také náročne a po ceste som stretol dokonca rodičov s malými deťmi a psami (ja by som s nimi teda sem nešiel). Cesta ubieha veľmi rýchlo a je len na Vás, kde ju ukončíte. Ja som zašiel ešte na Tomášovský výhľad. Je to iba 30 minútová odbočka po zelenej ceste. Prípadne môžete ísť ďalej až do Čingova. Ako som písal na začiatku, späť môžete ísť po rovnakej ceste, keďže je obojsmerná, alebo po žltej. Celkovo mi tento pobyt v krásnej prírode zobral 6 hodín života (7 aj s prestávkou na výhľade) a topánky spravili 30000 krokov. Jedna sa teda o celodennú túru.

Roklina Piecky

Slovenský raj som začal podrobnejšie objavovať nedávno, no stihol som už pochodiť pár trás. Tentoraz bola na programe asi najnavštevovanejšia roklina Piecky. Po minule roky sa tu tvorili dlhé rady na rebríky, no najmä cez týždeň je tu ľudoprázdno. Len vy a kamzíky, áno kamzíky! Trasa začína v obci Podlesok – Píla po žltej značke. Prvá polovica trasy je rovinatá. Ide sa po riečisku, z jedného brehu na druhy. V lete si teda určite pribaľte min. 1 pár ponožiek navyše. Asi v polovici túry je Veľký vodopád, a že je naozaj veľký. Hlavne ten 13m vysoký rebrík dá zabrať. Ide sa blízko vodopádu takže v lete suchý určite neostanete. Následne je to “rajská” klasika – rebríky, stúpačky, sem tam reťaze. Pozor však v zime, pretože pri drevených rebríkoch niesu vždy reťaze takže opatrnosť a poistenie padne vhod. Naposledy Vás preverí ešte dvojica kovových rebríkov a potom už len trochu do kopca a ste na konci. Na rázcestí sa buď vrátite do Podlesku a potom ešte pešo do Píly, alebo pokračujete kúsok po zelenej, potom po modrej a napokon po červenej až spät priamo do Píly. Toto je podla mňa najlepšia cesta. Cesta hore trvá asi 2 hodiny a späť približne tiež, dokopy teda 4-5 hodinovka.

Suchá Belá

Už dlhší čas som rozmýšľal nad návštevou zimného Slovenského raja, avšak stále ma odrádzal prirodzený rešpekt zo šmykľavých rebríkov a pod. Dnes som si už však potreboval vyvetrať hlavu a tak som sa na to vrhol, lebo veď aj tak je zima taká .. nijaká. Raj spája moje obľúbené veci: málo ľudí, divočina a okružné túry. V Suchej Belej som bol v lete 2018 a tak som mohol porovnávať. V zime sa napr. nevyberá vstupné a taktiež nemusíte čakať v zástupe na rebríky. Ja som narátal cestou 9 ks človeka. Tura nebola nejak viac náročná ako v lete, keďže snehu a ľadu bolo pramálo. Opatrnosť však netreba podceňovať, hlavne na drevených rebríkoch kde bol namrznutý ľad so snehom. Cesta na vrchol mi trvala 2 hodiny, aj so zastávkami a fotkami. Následne hodinku a niečo späť klesajúcim terénom. Celkovo 14000 krokov, 10km a 1100 cal.

Veľká Knola

“Na Tri krále o krok dále”. Takto nejak som ukončil môj prechádzkový predĺžený víkend. Posledná “túra” bola tentoraz v Slov.raji. Pred zamrznutými rebríkmi som však mal rešpekt a tak som si vybral kopec Veľká Knola. Vyviezol som sa na sedlo Grajnár, kde som to odparkoval a následne pokračoval po modrej značke najprv na Malú Knolu. Je to takých 30-40 minút kľudným tempom. V zime tu stretnete aj veľa bežkárov. Prevýšenie nieje veľké a tak sa jedna o príjemnú prechádzku v každom veku s výhľadom na okolité kopce a SNV. Pri dosiahnutí Malej Knoli sa značka mení na žltú a ide sa ďalších 30 min na tu Veľkú. Vchádzame už do krásneho, tichého zasneženého lesa. V cieli sú lavičky aj čistinka na prípadnú “svačinku”. V diaľke vidno ďalší vytrčajúci kopec a ak si nieste istý jeho názvom (Kráľová hoľa), môžete si pomôcť smerovou tabuľou, výborný nápad. Slovensky raj, to teda nie sú len tiesňavy a rebríky, ale aj kopce a pekné výhľady. Proste naše rôznorodé Slovensko.

Veľký Sokol

Ak ťa už nebaví potiť sa na horúcom slnku tak zmeň prostredie a zaži niečo lepšie. Ja som sa takto vybral preskúmať ďalší kút nášho Slovenského Raja – tiesňavu Veľký Sokol. Auto som zaparkoval na parkovisku v obci Hrabušice – Píla. Platí sa 4,5 eura na celý deň. Následne som sa vybral pomedzi domy po zelenej značke. Cesta vedia od začiatku popri potoku. Asi po 20 minútach sa dostanete na prvé rázcestie (Sokol horáreň). Odtiaľ sa pokračuje po žltej značke až na vrchol Glackej cesty. Cesta je zväčša stále lesná, sem tam prekročíte mierny potôčik. Do samotnej tiesňavy to ešte kúsok potrvá. Adrenalín začína asi až po hodine od štartu. Tu Vás už čakajú klasické mosty z kmeňov stromov, rebríky zo stromov či kovové stúpačky. Kovové rebríky sú tu iba dve, no aj tie stoja za to. Obe sú hneď vedľa vodopádu takže o adrenalín je zaručene postarané. Po zdolaní vodopádu sa už len cez les dostanete na vrchol Glackej cesty. Mne cesta hore trvalá miernym tempom dobré 2 hodiny. Keďže väčšina ciest v raji je jednosmerná inak tomu nie je ani pri tejto. Preto sa naspäť môžete vrátiť po červenej značke smerom na Sokol, horáreň. Cesta späť ide rovinatým lesom, občas mierne z kopca. Je však priam až nekonečnáá á á á. Dole som si dal vytúženú kofolu a hor sa domov. Celá cesta mi trvala asi 5-5,5 hodiny, takže sa jedná o ideálnu poldennú túru. Odporúčanie – zober si náhradné ponožky. Ja som si ich doma zabudol a veru, že to bola chyba.

Zejmarská roklina

Do tejto rokliny sa ako do jednej z mála nevchádza zo severnej strany ale z južnej, konkrétne z obce Dedinky. Zaparkovať sa dá pohodlne pri krásnej Palcmanskej máši, ktorá je najchladnejšou vodnou nádržou určenou na kúpanie na Slovensku. Obec Dedinky je jedno z viacerých turistických centier v Slovenskom raji, keďže v zime sa tu dá výborne lyžovať a v lete turistikovať. Každopádne, moja trasa začína od orientačného stĺpu v obci a kráčam po červenej značke popri spomínanej vodnej nádrži. Za pár minút sa dostávam k hotelu, ktorý je na okraji vodnej nádrže. Tu sa rozdeľuje zelená a červená značka. Pokračuje sa ďalej po červenej. Cesta miernym stúpaním trvá asi 30 minút a následne sa dostávame k samotnému ústiu Zejmarskej rokliny. Tu sa značka mení na modrú. Vstup do rokliny je krátky a tak Vás hneď obklopí divoká príroda a skaly. Postupne sa vstupuje do riečiska a v stúpaní prichádzame až k Nálepkovým vodopádom. Cez vodopády sa stúpa pomocou sústavy rebríkov a stúpačiek. Po prekonaní výškového rozdielu sa následne ide len rovinatým terénom k vyvieračke a následne na planinu Geravy kde je aj stanica lanovky, bohužiaľ mimo prevádzky od roku 2009. Od stanice sa zostupuje nadol po zelenej značke, častokrát križujúc práve trasu lanovky. Takto sa dostaneme až späť do centra Dediniek. Celkovo sa jedná o rýchlu a krátku trasu. Cesta hore trvá tak hodinu a späť je to približne 30-40 minút. Takže ak si chcete vybehnúť za obedom do divočiny tak Zejmarská roklina je tá pravá.

Tomášovský výhľad

Myslím, že tento turistický cieľ nemusím predstavovať, keďže sa jedna o jednu z najvyhľadávanejších lokalít v raji a to z viacerých dôvodov. Jednak sa tu dá dostať z asi každej strany a z každého miesta, a je ľahko dostupný pre mladých, starších, bicyklistov či dokonca možno kočíky. Zároveň je to jedno z mála vyhliadkových miest v Slovenskom raji, odkiaľ vidno samozrejme aj Vysoké Tatry. Poďme ale postupne. Asi najľahšia trasa vedie z obce Spišské Tomášovce po zelenej značke. Auto môžete nechať zaparkované nad miestnou osadou. Cez lúky sa dostanete do lesa a ste na výhľade. Celé to zaberie tak do 30 minút. Ak sa chcete mať trochu viac turistiky tak môžete začať v Čingove opäť po zelenej značke. Je to kúsok dlhšia trasa ale aj krajšia. Do tretice sa sem dá dostať odbočkou z modrej cesty, vedie Prielomom Hornádu buď z Čingova alebo Podlesku. Odbočka je pri „Bielom potoku, rázcestie“ a hore kopcom je ešte tak na 30-40 minút. Táto tretia cesta je síce najnamáhavejšia (aj keď ju zvládne určite každý), avšak zároveň aj najkrajšia. Závisí teda od Vás na aký typ prechádzky máte práve náladu.

Havrania skala

Srdce Slovenského raja vypĺňa očarujúca Havrania skala. Je jedným z najvýznamnejších výhľadových vrcholov v tejto lokalite. Havrania skala je pomerne ľahko dostupná. V prvých metroch je cesta naozaj jednoduchá a nenáročná. Neskôr sa už ale zapotíte pri strmšom stúpaní a prekonávaní výškových metroch. Ak si počas cesty chcete trošku oddýchnuť, môžete sa zastaviť na Občasnom prameni. Z vrcholových častí Havranej skaly sa vám naskytnú krásne výhľady na široké okolie, z ktorých ostanete v nemom úžase. Oplatí sa tu trochu posedieť, a len tak sa zadívať do diaľav. V masíve Havranej skaly sa nachádza niekoľko menších jaskýň, z ktorých niektoré sú prístupné i po oficiálnych turistických chodníkoch. Územím Havranej skaly vedie aj náučný chodník, ktorý začína v Dedinkách.

Obľúbeným východiskom túr na skalu sú obec Stratená (cca 3.5km)