Hneď na začiatku ťa musím sklamať ak čakáš, že tu nájdeš odporúčanie na prechádzku okolo Štrbského plesa či “túru” lanovkou na Hrebienok. Ak chceš spoznať ozajstné Tatry tak zájdi ďalej. Neboj sa nie všetky túry sú fyzicky alebo časovo náročné a častokrát ich vie absolvovať aj víkendoví turista. Odmenou ti bude kľud, ticho, krásne výhľady a sloboda.
Chata pri Zelenom plese
Nie vždy je čas, chuť alebo fyzická kondícia na náročnejšiu túru. Niekedy padne vhod aj taká prijemná prechádzka miernym lesom v prostredí hôr. Takouto prechádzkou môže byť napríklad cesta k Zelenému plesu. K plesu sa dá dostať rôznymi cestami a štartovacími bodmi. Ja som vyrážal SAD zastávky Biela voda, ktorá je za obcou Tatranské Matliare. Zo začiatku sa ide po žltej značke rovinatým, prípadne mierne zvýšeným terénom. Následne po asi polhodine sa napájam na modrú značku. Cesta sa rozširuje, miestami prechádza do asfaltovej či prašnej štrkovej, aby som sa opäť pripojil späť na žltú značku ktorá ma už privedie k samotnému plesu. Chata je dosť navštevovaná a obľúbená aj z dôvodu, že je sem ľahký prístup. Od chaty sa dá ešte pokračovať na Jahňací štít, no v čase návštevy bol chodník kvôli bezpečnosti uzavretý. Horalka, ktorá samozrejme nesmie chýbať na každom výlete však padla vhod a uvoľneným krokom sa ide späť dole. Prechádzka či túra na 4 hodinky ako vyšitá.
Okolo Veľkého Soliska
Už dlhšie som chcel absolvovať túto okružnú trasu, ktorá je jedna z najdostupnejších. Vyrážal som klasický od Štrbského plesa smerom na známy vodopád Skok. Určite pri ňom bol už skoro každý, ja teda minimálne 4x, no až teraz sa mi podarilo dostať sa aj nad neho a pokračovať ďalej. K vodopádu je to z plesa asi hodinka-hodinka a pol. Následne je potrebne vyjsť bočným chodníkom nad vodopád, je to mierne náročný úsek kde vám ale pomáhajú aj reťaze. Hore si oddýchnete, opäť sa ide len po rovinke pomedzi malé plesá. Určite nepodceňujte kvalitnú obuv, prípadne turistické palice, ja som tam bol v máji a okolo boli ešte snehové polia cez ktoré som prechádzal. Úsek kedy je potrebné prejsť či obísť Veľké Solisko je najnáročnejší. Keďže bol ešte sneh, nebolo dobre vidieť turistický chodník, našťastie skôr predo mnou išiel nejaký turista a vyšliapal tým pádom cestu. Šliapať ale do kopca keď sa vám nohy šmýkajú v mokrom snehu nebolo ale aj tak nič ľahké. Napriek tomu som to zvládol a to väčšia bola vnútorná radosť z prekonania seba samého. Na vrchu opäť čo iné – no predsa sadnúť, počúvať to ticho a užívať si výhľad. Cesta dole bola už rezká, po snehu sa to šmýkalo ako na sánkach tak to išlo aj samo niekedy. Žltá značka vás privedie od samého začiatku až do konca k Štrbskému plesu. Časovo táto stredne náročne túra vychádzala na asi pol dňa.
Sedlo pod Ostrvou a Batizovske pleso
Bol júnový víkend, hlásilo krásne teplé počasie, ideálny čas zobrať sa a vyraziť niekam. A keď sa nedá k moru, tak aspoň do hôr. Mám rád túry, ktoré nie sú jednosmerné, čiže vrátiť sa musím po inom chodníku, resp. spraviť nejaký oblúk. Ak sa dá vyberám si práve takéto, prídu mi menej monotónne ako ísť hore aj dole po tej istej ceste. Vyhliadol som si teda vrch Ostrva. Auto zaparkované pri Štrbskom plese a svižným krokom som vyrážal k Popradskému plesu. Trvalo to asi tak 45 minút. Pri popradskom chvíľu pauza, zmapoval som očami ten ciky caky chodník. Ideme na to. Na počudovanie sa išlo ale veľmi dobre, výškové metre ubiehali vcelku rýchlo a ani nohy nejak neboleli. Dostávam sa na Sedlo pod Ostrvou. Na vrchole všetkého sa kochám výhľadom. Som asi v polovici mojej cesty, keďže sa nemienim vracať dole ale pokračovať po červenej značke ďalej smerom k Batizovskému plesu. Táto trasa je priam až ľahká keďže sa ide celý čas po hrebeni. Pleso je moja posledná zastávka, vyložím nohy a oddychujem. Ak chcem zísť dole, musím sa kúsok vrátiť k Odbočke na Vyšné Hágy. Odtiaľ po žltej značke strmším svahom až do dediny a zubačkou späť k Štrbskému plesu. Určite ideálnejšie je takýto smer, pretože opačným smerom z Hágov je to viac do kopca a náročnejšie. Opäť ďalšia poldenná túra za mnou a spokojný odchádzam s ďalším „skalpom“ z naších hôr domov.
Teryho chata
Keďže sa pomaly a isto blížia horúčavy čoraz viac hľadáme miesta na schladenie. Jedným z nich sú aj naše hory – Vysoké Tatry. Minulý rok som absolvoval niekoľko skvelých výletov do hôr. Keďže nie som skalo-lezec ale zároveň mi nepríde „túra okolo Štrbského plesa“ ako túra, vyhľadávam skôr niečo medzi tým. Napríklad výstup na Teryho chatu. Začal som v Starom Smokovci, kde som pre ušetrenie času nastúpil na električku smer Hrebienok. Od Hrebienka sa už pokračuje po značenej zelenej a modrej prípadne červenej značke na starú známu Rainerovú chatu. Tu asi väčšina z vás končí, no ja som nezastavoval a šup ďalej po červenej značke až na rázcestie pri Zámkovského chate. Čapovaná kofola či pivo síce lákalo no odmena bude až cestou späť. Po celý čas sa ide nenáročným terénom bez nejakého extrémneho stúpania, zväčša sa ide plynule do výšky. Najnáročnejší je asi posledný úsek kedy je potrebne prejsť serpentínovou cestou cez hrebeň. Z dola sa to však zdá byť náročnejšie ako to v skutočnosti je a zvládnu to aj menej zdatný. Následne je pred vami už len samotná chata a pri nej pleso obkolesené majestátnymi štítmi. Teplý čaj či polievka na chate poteší a zahreje a ide sa dole. Ja som celú túru absolvoval za asi 5 hodín, no ak chcete mať prestávku pri každej chate, prípadne ísť zo Smokovca pešo na Hrebienok, prirátajte si ešte hodinku-dve. Každopádne výborná stredne náročná túra prekrásnou prírodou v srdci naších veľhôr.
Sliezky dom
V zime veľmi v Tatrách neturistikujem, aj z dôvodu uzavretých chodníkov. Avšak všetky chodníky k horským chatám sú otvorené celoročne. A tak v jeden pekný deň padla voľba na návštevu Sliezkeho domu. Bol som tam už raz v lete, z Tatran. Polianky. Vtedy to bola to taká stredne náročná túra. Tentoraz som vyrážal z Nového Smokovca po žltej značke. Musím povedať, že je to oveľa ľahšia cesta. Ide sa po rovinke, mierne hore, opäť po rovinke, opäť mierne hore. Avšak bez výraznejších strmších stúpaní. Zvládnu to teda všetky vekove kategórie. Chodník bol vyšliapaný takže sa nemusíte báť ani zabárania do snehu. Cesta prechádza od lesa až po hranicu kosodreviny. Ku križovatke Velická poľana, ktorá spája zelenú značku (z tatran.polianky) to trvá 1:45 následne k Sliezkemu domu už iba 15 min. V reštike na výbornú polievočku, fotky s okolitými štítmi, Velickým plesom a môže sa ísť späť dole. Na výber sú 3 možnosti: rovnakou žltou značkou do Smokovca, zelenou cez les do Polianky alebo po asfaltovej ceste tiež do Polianky. Ja som si zvolil tu cez les do Polianky. Ak by ste mali lyže, sánky či kĺzak tak to odporúčam po 7 km ceste šmykom dole. Dole som “co by dup” za 1:30h. Ďalej prípadne pešky alebo zubačkou do Smokovca, ak potrebujete. Výborný výletík a zimná turistika z tých ľahších a pre každého. Navyše super výhľady a hory priamo na dosah.
Predné Solisko
Hovorí sa, že najlepšie obdobie na návštevu hôr je jar a jeseň. Využil som teda čerstvé jesenné obdobie a v krásnom teplom počasí som sa vybral túru. Cieľom bol vrch Solisko, avšak nie len chata ale samotný vrch. Ako správny turista som kývol rukou nad lanovkou, ktorá tam vedie zo Štrbského plesa a radšej išiel pekne pešky po červenej značke od plesa. Zo začiatku trošku monotónna cesta prešla do krajšej lesnej, keď sa napojila na žltú značku. Od tej chvíle začalo aj výraznejšie stúpanie. Je to taká 1:30h ku značke Škutnastá poľana. Ak by ste pokračovali ďalej po žltej tak sa dostanete až k Veľkému Solisku. Ja som ale odbočil na modrú značku a už len rovno asi 20 minút k stanici lanovky na Solisku. Tu ale cesta nekončí a na vrch je to ešte takých 30-40 minút. Mne to prišlo priam nekonečne, hlavne ten kríž ktorý sa týči na vrchu ako keby bol stále ďalej a ďalej. Napokon som to ale zvládol a úspešne si vychutnal tie krásne výhľady. Pod vami si môžete všimnúť známy Vodopád Skok. Cestu dole som si trochu zjednodušil a využil som ponúkanú lanovku.
Veľké Biele pleso
Konečne sa počasie umúdrilo aj na horách a po dĺĺĺhom čase som sa dostal opäť do Tatier. Mám tam už čo to pochodené, avšak stále sú miesta kam moja noha nevkročila. Takým je aj napr. Veľké Biele pleso. Vedú sem rôzne cestičky a tak sa nemusíte vracať späť po pôvodnej. Ja som vyrazil z Bielej vody (zast.SAD) po žltej značke smerom na Zelené pleso. Neskôr na rázcestí Šalviový prameň som sa napojil na modrú značku a pokračoval až do konca po nej. Cesta vedie krásnym ihličnatým lesom až do pásma kosodreviny a k samotnému plesu. Časovo sú to 2h hore po nenáročnej ceste. Pauza na pašteku, horalku či banán a ide sa späť. Z plesa je to po červenej značke kúsok na Chatu pri Zelenom plese a tak môžete spojiť obe plesa do jednej túry. Je to iba 25-30 min. Ďalšia pauza, fotky so štítmi a už iba dole kopcom po žltej značke. Paradoxne cesta dole trvala dlhšie a to 2,5h. Celkový čas je teda cca 4,5-5h, pričom prejdete približne 16 km.
Zbojnícka chata
Táto chata bola jedna z posledných tatranských chát, ktorá mi chýbala do zbierky. Vyražal som z Hrebienka a podľa modrej značky je to tak 2,5h. Cestu k nej by som prirovnal k túre na Terynku, dokonca je asi aj ľahšia. Asi 3/4 cesty sa ide skoro po rovine, cez krásny les až nad pásmo kosodreviny. V závere je jeden krátky úsek so serpentínamy a opäť rovina až k chate. Tu Vás už obklopia štíty a môžete sa kochať výhľadmi a oddychovať.
Lipom svetom 
Super tipy!
Páči sa miPáči sa mi
Dikicko 🙂
Páči sa miPáči sa mi