Ráno cca o 5tej hodine sme prekročili nebádane Švédsko – Fínske hranice a rýchlo sa hnali ďalej na juh, smer Helsinki. Aby sme si tou zdĺhavou cestou niečo povedali o tomto štáte, nachádza sa tu okolo 60tisíc jazier. Kvôli tejto skutočnosti sa obyvatelia Fínska sústreďujú do miest a preto tento členský štát EÚ patrí k štátom s najnižším počtom obyvateľov na km2. Helsinki sú hlavným mestom Fínska, aj keď s porovnaním s inými metropolami, toto mesto pôsobilo pokojne a útulne. Mesto sme si zbehli v prvý deň rýchlo. Keďže nemalo význam cestovať na noc loďou, usadili sme sa teda do campu situovaného priamo v meste. Hodinová obhliadka nedeľným a neprebudeným mestom bol ďalší príjemný zážitok na tejto exkurzii. Vysadili nás v prístave, blízko prezidentského paláca, z ktorého je iste krásny výhľad na prístav a zátoku. Ďalej sme pokračovali cez park Helsínk, z ktorého sa šírilo ticho prechádzajúce celým mestom. Cesta bola zaujímavá, mali sme možnosť vidieť nákupné centrá, stanicu mesta, prebúdzajúce sa námestie hneď vedľa stanice. Odtiaľ sme šli po uličkách smerom na námestie Senaatintori (Senátné námestie), kde určite veľkou pýchou tohto mesta je katedrála s názvom Suurkirkko. Dole pod touto skvostnou budovou, kde prejdete niekoľkými desiatkami schodov, na ktorých vysedávajú vekovo rôzne starý ľudia, je veľmi pekný výhľad na celé Helsinki. Na spomínanom Senátnom námestí stojí pod katedrálou socha Alexandra II., ktorý uznal fínštinu ako úradný jazyk. Pri túlaní sa uličkami ďalej smerom na východ od Senátneho námestia, sme došli k ďalšiemu dielu architektov a šikovných rúk – Uspenská katedrála. Na prvý pohľad je jednoduché uhádnuť, že táto stavba bola navrhnutá ruskými architektmi, pretože architektonicky pripomína ruské katedrály. Tiež je na prvý pohľad jasné, že katedrála je postavená z červených tehál. Pyšne sa týči nad prístavom, kde je určite neprehliadnuteľná. Helsinki sa s nami lúčili pekným slnečným počasím, aj keď vietor sa s nami veľmi nekamarátil. Už na nás totižto čakal ďalší trajekt smer Tallin.
13ta hodina poobede nás privítala v Estónsku a my sme sa smelým a rezkým krokom vydali na obhliadku mesta Tallin, hlavne toho starého. Ak by sme aspoň trošku mali opäť niečo povedať o tomto meste, určite je to najväčšie a najdôležitejšie prístavné mesto Estónska ležiace na severe štátu. Žije tu cca 400tisíc obyvateľov. Jeho starobylá časť je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Keďže bola nedeľa a tak dokonalé počasie, dalo sa očakávať, že v meste bude vládnuť kľud. To, čo sme však zažili, sa ani z ďaleka na kluď nepodobalo. V starom meste to žilo nielen turistami, ale aj domácimi, na tak malom území mesta ste iste ešte toľko ľudí a hlavne obchodov so suvenírmi iste nevideli. V uličkách boli postavené stánky so starodávnymi a ručne vyrobenými výrobkami, či už šlo hlavne o oblečenie ako ponožky, svetre, alebo samé kamienkové, či z hliny vyrobené tovary. Keďže nebolo času sa tam zdržiavať, prechádzali sme ďalej mestečkom a uličkami, ktoré mali fantastickú a neopakovateľnú atmosféru. Škoda, že bolo tak málo času sa tam zdržať, verím však, že ešte niekedy, rovnako ako na Lofoty, či do Švédska, že ešte tam niekedy vrátime.
Naša posledná zastávka bola v meste Riga. Ani tu počasie nesklamalo a tak sme mohli rýchlou chôdzou sledovať krásy tohto mesta. Riga je hlavným a zároveň najväčším mestom Lotyšska. Leží neďaleko ústia rieky pri Baltskom mori a časti jeho historického mesta sú zapísané do dedičstva UNESCO. Sídli tu lotyšský parlament a určite neprehliadnuteľná je Evanjelická katedrála, Katedrála svätého Jakuba a jediná zachovaná starobylá „Prašná veža“. Mestom preteká rieka Daugava, ktorá nám pri odchode spolu s mostom cez ňu zanechali krásny obraz spomienky na toto mesto spolu so zapadajúcim slnkom. Rovnako to žilo aj v tomto meste a preto aj na toto mesto nám ostali spomienky. Na čo však netreba zabudnúť, je pohľad na Lotyšské múzeum okupácie, ktoré sme mali možnosť ihneď uvidieť pri vystúpení z autobusu.
Lipom svetom 