Ďalší deň sa začal v pomerne peknom počasí a naša prvá zastávka bola opäť na skokanskom mostíku – ale pozor, teraz o čosi na zaujímavejšom. Nebol to síce mostík s výhľadom na žiadne mesto, ani prístav, ale o to viac nás všetkých potešil výhľad na krásnu prírodu s pretekajúcou riekou popod nádherne zelené kopce. Tak sme si to ráno po 9tej vyšliapali na mostík, kde sa v roku 1994 konali zimné olympijské hry. Lillehammer nás okrem krásneho výhľadu potešil aj skokanmi, ktorí si skúšali zoskoky z mostíka – jednoducho, neuveriteľný zážitok 🙂 Ešte nezabudnem spomenúť, že pod skokanským mostíkom sa nachádza ľadový štadión pre krasokorčuliarov a hokejistov.
Lillehammer 
Po ceste smerujúcej ďalej na sever Nórska sme sa zastavili pri kostolíku Stavkyrkja. Tento drevený kostolík pochádza približne z 13. storočia a nájdeme pri ňom pomníky aj kedysi pochovávaných vikingov. Vo vnútri kostolíka je možné nájsť rôzne obrazy drakov, škriatkov a rôznych postáv, v ktoré kedysi verili a aj dodnes veria Nóri. Pri našom ďalšom cieli vystúpiť do výšky 1000 metrov sme po ceste natrafili medzi krásnymi horami na maličký dom s ohradou, v ktorej bol sob (los?) 🙂 Ani túto atrakciu sme nemohli vynechať a tak sme na krajnici zastavili a spravili si pár fotiek.
Stavkyrkja 
Ako sme ďalej postupovali na sever, došli sme do prístavného mesta Trondeim. Zastali sme pri katedrále, ktorá je najsevernejšou v Európe. Tvorí jeden komplex spolu s múzeum arcibiskupského paláca, umenia a múzea armády, či konferenčnou halou. Ďalej sme pokračovali k rieke Nidelva, ktorá preteká týmto mestom. Ako väčšina miest, aj toto sa skladá z nového a starého mesta.
Katedrala v Trondheim 
Trondheim
Ráno prišlo opäť rýchlo a znova po jasno svetlej noci sme sa vidali po ceste smerom bližšie a bližšie k severu, k polárnemu kruhu, k 66 rovnobežke. Predtým nás však počas cesty čakali ešte pekné zážitky, popri ceste samé rieky, no hlavne Namsen Laksakvarium, kde sa z mosta dal sledovať úžasný vodopád. Totižto niektoré ryby ako napríklad lososy plávajú proti prúdu, aby mohli klásť ikri. Rieky sú však nevyspitateľné a nie je pre nich jednoduché len tak preplávať – hlavne proti prúdu. Preto na tomto úseku Nóri postavili malé bazéniky pre lososy. Slúžia im na to, aby sa skákaním po nich dostali hore na vrch vodopádu. Cesta nám ubiehala a ubiehala a príroda sa míňala a mihala pred očami…a človek ani nevedel, naskytol sa na 66 rovnobežke…a 33 minúte 🙂 Privítalo nás síce chladné počasie a príroda sa zdala byť neskutočne zmrznutá, ako keby človek prišiel na koniec sveta.
66 rovnobezka prekeocena 
Na polarnom kruhu
Po dlhej a ako keby nekončiacej krajine sme sa pol hodinku pred polnocou ocitli v prístave Bognes. Ako sa pre nás pomaličky stávalo zvykom, noc sa čím ďalej stávala svetlejšou, dlhšou a nekončiacou a slnko stále čoraz viac neopúšťalo obzor. „Ešte že“ sme mali zamračené počasie! Niečo po polnoci sme sa nalodili na trajekt a vybrali sme sa na ostrovy s názvom Vesteralen a Lofoten. Pred pol druhou v noci sme sa vylodili v prístave Lodingen, kde nás privítalo zamračené a upršané počasie. Čím ďalej, tým viac sme si začali pripadať zblbnutý z toho počasia, no len predsa, kto chodí spať za vidna?? Vonku to vyzeralo ako na 19tu hodinu, ale po tej všetkej únave, dlhom precestovanom dni nám to hádam bolo aj jedno. Nasledujúci deň sme začali v meste Sortland, kde sa nám naskytol ďalší nezabudnuteľný pohľad na prírodu, most prechádzajúci ponad rieku, po ktorej sa plavila nie najmenšia loď a hlavne ten očarujúci pohľad na zasnežené pohorie, ktoré sa vypínalo kdesi v pozadí ponad riekou a prístavom.
Lofoty 
Lofoty 
Mesto sme veľmi nemali dôvod ani si obhliadnuť, tak sme sa aspoň pofotili a ďalej rovnakou cestou späť vybrali sme sa smerom k mestu Narvik, už na pevnine v Nórsku. Cestou sme mali možnosť sledovať naozaj nezvyčajne krásnu prírodu zahalenú kopcami a ako keby pripomínajúce naše štíty, fjordy a rieky vôkol nich pretekajúce. Krátko pred pol 5tou poobede sme už mali možnosť sliediť a spoznávať ďalšie mesto nášho zájazdu, a ním bol už spomínaný Narvik. V meste hneď po vystúpení z autobusu sme mali možnosť vidieť železničnú stanicu, ktorá je pre toto mesto typická a významná. Po tejto železnici sa preváža železná ruda z mesta Kiruna do prístavu tohto mesta. Ako teda už bolo spomenuté, v meste bol prístav, ktorý je dôležitým bodom pre lode prichádzajúce do tejto oblasti krajiny. Prechádzkou mestom sme narazili na múzeum. Žiadne úchvatné zážitky nás nedostali pri návšteve tohto mesta, ale to čo nás ešte len čakalo, bolo naozaj očarujúce a plné fantastických dojmov a pocitov. V meste sme sa dlho nezdržali a po minutí všetkých zvyšných drobných nórskych peňazí sme opúšťali pomaly ale isto nekonečne dlhú krajinu – Nórsko.
Lipom svetom 