Malaga – vstupná brána do Andalúzie

Keďže som typ cestovateľa, ktorý neobsedí dlho na jednom mieste rád si plánujem dovolenku takým spôsobom, aby som si dokázal oddýchnuť no zároveň vyťažiť z danej lokality čo najviac. S týmto heslom sa začal plánovať aj výlet do Španielska a Portugalska. Pre niekoho znamená Španielsko len Madrid a Barcelona, no v mojom prípade bola na prvom mieste oblasť nazývaná Andalúzia, konkrétne mestá Malaga a Sevilla. Následne bol plánovaný presun do Portugalska, do hlavného mesta Lisabon. Cely trip trval 11 dní a stihlo sa toho teda viac ako dosť. Tak poďme na to.

Malaga

Pobrežné mesto, v ktorom nájdete kus histórie ale zároveň aj súčasnosti, kde sa môžete prejsť po piesočnatej pláži a ktoré dalo svetu jedného z najväčších umelcov – Pabla Picassa. Po prílete na letisko sa dá do mesta dostať dvoma spôsobmi. Klasickými shuttle busmi, ktoré stoja pred halou alebo vlakom. Ja som si vybral bus, kúpil si lístok u vodiča a už som sa viezol. Z autobusovej stanice je to do centra ešte 2-3km, no prechádzka nikdy nezaškodí. Ubytovanie som mal hneď vedľa hlavnej pešej ulice, takže poloha skvelá. Veď pozri link. Hlavná ulica sa teda volá Calle Marqués de Larios,

aj keď samozrejme celé centrum je poprepájané ďalšími a ďalšími uličkami. Nad ulicou sú rozvešané rôzne „plachty“, ktoré ako keby vytvárali ochranu pred dažďom. Naopak na Vianoce je vyzdobená vianočnými svetlami a vytvára neopakovateľnú atmosféru. Na jej konci je námestie Plaza de la Constituón.

Tu ma upútala reštaurácia na poschodí jedného domu, ktorá priam pripomínala typickú romantickú scénu z filmu. Sedíte na balkóne so svojou drahou polovičkou, vo vzduchu prijemných 20 stupňov a v ruke pohár sladkej Sangrie … hmm 🙂.

Každopádne, pokračujem ďalej motaním sa po uličkách a ochutnávaním rôznych Tapas-ov (sú to maličké porcie rôznych jedál, cena je rôzna, od 5€ vyššie) a prichádzam k domácej katedrále.

Nedá sa nevšimnúť si, že jej jedna veža chýba resp. je nedokončená. Je to preto, že na dostavanie v tých časoch už domáci nemali peniaze a tak zostala len s jednou vežou. Neuberá jej to však vôbec na kráse, priam naopak, je veľkolepá z vonku a s nádhernou výzdobou vo vnútri. Netreba zabudnúť ani na rímsky amfiteáter,

kde sa dokonca ešte stále zvyknú konať divadelné predstavenia. Ďalší deň vyrážam na mestskú pláž.

Cez park, v ktorom sa vďaka palmám cítim ako v Miami sa dostávam k ďalšej pamätihodnosti a to k Plaza de Toros, čiže k býčej aréne.

Dnu sa dá nazrieť zadarmo a aj keď sa v tom čase žiaden zápas nekonal, aréna stále funguje a využíva sa. Španieli tvrdo bojujú za to aby býčie zápasy zostali zachované aj napriek protestom. Považujú to totiž za svoje kultúrne dedičstvo. Z arény sa ide ďalej do prístavu a na promenádu, ktorá je už v modernom duchu. Tu začína dlllllhočizná piesková pláž. More síce bolo už na môj vkus studené, no nohy som si musel aspoň namočiť. Na pamiatku do fotorámčeka sa nezabudnite odfotiť pri nápise „Malagueta“, ktorý je na tejto pláži.

Nad býčou arénou je cesta k hradu Gibralfaro. Je to najvyšší bod Malagy, a preto je z neho úchvatný pohľad na mesto či už cez deň alebo večer.

Ja som stihol ešte aj prehliadku futbalového štadióna. Aj keď samotný klub nemá veľký úspech v pohárových súťažiach, samotný štadión je veľmi pekný.

Čo mám rád na mojich výletoch je, že aj keď si ich väčšinou plánujem do podrobna, vždy mi niečo náhodne vojde do itinerára a tým ten výlet ešte vylepší. Inak tomu nebolo ani v Malage. Po večernom návrate do mesta sa v centre konali procesie na počesť Sedembolestnej Panny Márie.

Podobnú udalosť som v takomto merítku videl po prvý raz a uchvátilo ma to. Koridor ľudí sa tiahol celým centrom a zástupy ľudí pochodovali spolu s hudbou, ktorá dotvárala jedinečnú atmosféru. Veď posúďte samy.

Samotnú sochu Panny Márie nieslo na podstavci niekoľko mužov, ktorý sa presne definovanými pohybmi zo strany na stranu presúvali ulicou. Môj čas, ktorý bol vyčlenený na Malagu sa ale chýlil ku koncu. Ďalší deň sa už presúvam do kráľovského mesta, do Sevilly.